Obyvatelia Pribyliny mali zamestnanie, ktoré vyplývalo z danosti tohto kraja. Veľmi rozvinutý tu bol chov oviec, ktorý sa zachoval až dodnes. Ďalej sa zaoberali chovom dobytka, pre ktorý museli po celý rok zvážať seno z okolitých lúk. Okolité lesy ponúkali množstvo príležitosti na ťažbu dreva, to potom zvážali či už po rieke Belej -s tým súvisí pltníctvo alebo na vozoch do Lipt. Hrádku, tzv. furmanky. V neskoršom období sa v Pribyline rozvinulo murárstvo a jej murári boli chýrečnými majstrami. Za 7mienku stojí to, že na náročnej stavbe umeleckého skvostu maďarského parlamentu (1885-1905) bol predákom i Matej Šuňavec z Pribyliny a na stavbe maďarského národného múzea (1836-47) pracovalo 12 tesárov z Pribyliny, V obci bolo množstvo šikovných kušnierov, garbiarov, kováčov, V každej rodine si boli samostatný vo výrobe tkanín a rôznych nástrojov na bežnú dennú potrebu.
